Cisár Leopold I. bol pôvodne vedený na cirkevnú dráhu. Po náhlej smrti svojho brata Ferdinanda IV. ho dal jeho otec Ferdinand III. korunovať v Bratislave dňa 27.6.1655 na uhorského kráľa. Túto korunováciu nám pripomínajú štyri druhy korunovačných žetónov razených zo zlata a striebra. Po smrti svojho otca 2.4.1657 zdedil habsburskú monarchiu vo vojnách so Švédskom, Francúzskom a Osmanskou ríšou. Vojna s Osmanskou ríšou donútila Leopolda I. obnoviť činnosť bratislavskej mincovne, ktorej úlohou bolo peniazmi zásobovať vojsko bojujúce s Osmanskou ríšou. Mincovňa nebola počas dlhej vlády Leopolda I. v nepretržitej činnosti, ale pracovala resp. mince razila v troch časových úsekoch, a to v rokoch 1674-76, 1684-85 a 1695-1700. V každom časovom úseku pracovala pod vedením iného mincového majstra, ktorých mincová značka pozostávala z troch štítkov, a to:

• Georgius Cetto - bol synovec viedenského mincového majstra Andrea Cetta a viedol mincovňu v prvom období, jeho značka mala v prvom štítku bratislavský znak, v druhom uhorský znak a v treťom jeho iniciály
• Georgius Lippai - riadil mincovňu v druhom období mal v prvom štítku bratislavský znak, v druhom uhorský znak v treťom svoj erb pozostávajúci so stĺpa a stojaceho leva
• Christoph Sigmund Hunger - viedol mincovňu v treťom období (ale aj neskôr počas vlády Jozefa I.); používal značku, ktorá mala v prvom štítku písmeno C, v druhom Uhorský znak a v treťom písmená SH

Značkou bratislavskej mincovne boli písmená C-H (Camera Hungarica). Nápis na bratislavských minciach bol len jeden, avšak rôzne skracovaný:
Líc: LEOPOLDUS DEI GRATIA ROMANORUM IMPERATOR SEMPER AUGUSTUS GERMANIAE HUNGARIAE BOHEMIAE REX (Leopoldus z božej vôle rímsky cisár navždy vznešený nemecký český uhorský kráľ)
Rub: PATRONA HUNGARIAE letopočet (patróna Uhorska letopočet)
Vyobrazenie (okrem duáriusov) je portrét cisára vpravo na lícnej strane, na rube je vyobrazená madona s dieťaťom na polmesiaci.

V bratislavskej mincovni boli razené mince rôznych hodnôt a tie zase z rôznych razidiel, pričom počet používaných razidiel nám dáva možnosť usudzovať o celkovom množstve vyrazených mincí. Použitá technológia razby mincí bola v tej dobe pokroková – na výrobu boli použité tzv. valcovacie stroje, ktoré sa používali na výrobu pásikov plechu ako aj na samotnú razbu mincí. Mince sa razili na dvoch proti sebe sa otáčajúcich valcoch, v ktorých boli osadené razidlá tzv. kolky. Medzi valce sa vložil pásik plechu, z ktorého sa razili mince. Keďže valce boli k sebe pritláčané značnou silou, používané kolky často praskali. Po prasknutí bol kolok, najčastejšie obidva (líc aj rub) vymenené. Na pohon valcov sa používali svaly zvierat, ľudí, ale aj mlynské kolesá. Čo poháňalo valcovacie stroje v Bratislave, nie je známe. Táto technológia bola určite použitá pre razbu všetkých strieborných mincí. Na razbu mincí zo zlata (dukátov, ich dielov a násobkov) bola zrejme použitá iná technológia, a to klasická – výroba mincových kotúčikov a ručná razba.

Použitá technológia valcovacích strojov zabezpečila minciam presnú polohu líca mince voči rubu a zároveň aj prehyb mince, ktorý si uchovali najmä mince málo používané v obehu. Bratislavské mince počas vlády Leopolda I. a jeho synov mali predpísanú kvalitu, pretože mincovňa pracovala pod priamym vedením viedenskej mincovne. Na rytí razidiel sa podieľali aj viedenskí rytci, dodávky striebra zabezpečovala viedenská mincovňa a pod.
V prvej časti sa budeme venovať najmenším nominálom razeným v Bratislave, a to duáriusom a grajciarom. Duárius mal hodnotu ½ grajciara a v Bratislave sa razil v dvoch rokoch – 1695 a 1699. Grajciare boli razené v rokoch 1695,98,99 a 1700.

Duárius ročníka 1695 sa od ostatných duáriusov odlišuje tým, že na rubovej strane chýba vyobrazenie madony a nápis duárius je rozdelený, viď. obr. 1-2. Tento typ bol razený minimálne zo štyroch razidiel – napr. rozdiel medzi duáriusmi na obr.1 a obr.2 v polohe ornamentu (tzv. krídla) z pravej strany písmen US rubných strán mincí. Ďalší typ razidiel tohto duáriusa sa dá nájsť v literatúre č.1 v tabuľke č.20 – pod položkou 11/86-c-15.

Vyobrazenie duáriusa ročníka 1699 je už identické s duáriusmi razenými v Kremnici, bol razený minimálne šiestimi razidlami, ktoré sa od seba výrazne odlišujú napr. menom cisára, ktoré je skracované ako LEOP., LEOPOL., LEOPOLD., ale aj v celej forme LEOPOLDVS.

Aj grajciar ročníku 1695 sa odlišuje od ostatných ročníkov grajciarov razených v Bratislave, a to skrátením titulov uhorského a českého kráľa – ročník 1695 skracuje tieto tituly HV.BO., ostatné ročníky grajciarov len H.B. na lícnej strane mincí. Tento grajciar bol razený minimálne z desiatich razidiel. Rozdiely medzi jednotlivými razidlami sú v interpunkčných znamienkach a rozdielnom počte a umiestnení lúčov svätožiary na rube mincí. Mince majú aj iné rozdiely – iný portrét, stuhy vo vlasoch, tvar hodnotového štítka atď., t.j. všetky znaky ručného rytia razidiel. Tieto rozdiely v razidlách boli pravdepodobne robené zámerne – každá skupina razičov mincí pracovala s iným typom razidla, aby sa nehodnotné mince – nepodarky dali identifikovať, keďže práca bola úkolová a raziči boli platení od počtu kvalitne vyrazených mincí.

Počty razidiel, ktoré sú mi doteraz známe, poznám len na základe mincí a ich vyobrazení z literatúry, preto ich treba považovať za minimálne (môže tých párov razidiel byť aj viac, nie však menej). Pre grajciare 1698 3ks, 1699 3ks a 1700 2ks. Na obr. č.8 a 9 sú grajciare ročníka 1700, ktoré sa líšia aj počtom bodiek za titulom REX. (č.8 má jednu, č.9 tri).

V roku 1695 bol daný do obehu tzv. zemský grajciar – v Čechách napr. ako BOEMISCHE LAND MVNZ, v Sliezsku ako SCHLESISCHE LANDMYNTZ a v Augsburgu ako LANDMUNZ, ktoré kvalitou t.j. rýdzosťou použitého striebra nezodpovedali predpisom – nižší obsah striebra vyvolal u obyvateľstva odpor, a preto boli tieto mince neskôr stiahnuté z obehu. Podobný osud stihol pravdepodobne aj duáriusy a grajciare s týmto rokom razby razené v Bratislave – boli stiahnuté z obehu. Obyvateľstvo dostalo určitý čas na výmenu týchto mincí s tým, že po tomto čase budú mince neplatné. Toto je pravdepodobne aj dôvod, prečo sa uvedených mincí s ročníkom 1695 zachovalo pomerne málo.

Použitá literatúra:
1. Helmut Jungwirth – Corpus nummorum austriacorum (CNA), band V. (1657-1740), Kunsthistorische Museum Wien 1975
2. Zdenek Nechanický – Mincovnictví Leopolda I. 1657-1705, Česká numismatiská společnost, Hradec Králové 1991