V priebehu roka 2010 sa dostal do povedomia numizmatickej verejnosti zaujímavý groš Rudolfa II., ktorý sa podarilo získať do zbierok Národnej banky Slovenska Múzea mincí a medailí v Kremnici. Sem sa dostal ešte v spomínanom roku. Keďže pôvod groša je dodnes neznámy, nevieme ani presné miesto jeho objavenia. Minca je na prvý pohľad mierne opotrebovaná, pričom evidentne nesie stopy po výraznom ohnutí.

Popis mince:
Uhorsko, Rudolf II. (1576‑1608), Kremnica, groš 1601. Typ ako Huszár 1979, č. 1048, ale autor neuvádza mincu s týmto ročníkom.1
Priemer: 26,06 x 26,90 mm; hmotnosť: 2,753 g; prírastkové číslo: 2010/0121; inventárne číslo: N 15215.

Po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón v roku 1526 patrila razba grošov medzi špecifiká ich mincovníctva. Nadviazala na ich produkciu v Uhorsku po mincovej reforme Mateja Korvína v roku 1467, kedy groše obiehali v hodnote päť denárov. Od roku 1557 pristúpil Ferdinand I. (1526‑1564) k novej mincovej reforme, na základe ktorej sa začali produkovať dva rozdielne druhy grošov. Menší sa razil v hodnote štyroch denárov a väčší sa počítal za osem denárov.2 Obe mince boli takmer ikonograficky totožné, s tým rozdielom, že na menšom groši sa nachádzala nad štítom koruna. Paralelná produkcia oboch typov mincí trvala len v rokoch 1559‑1562, potom sa pristúpilo k razbe len štvordenárových grošov. Počas vlády Maximiliána II. (1564‑1576) sa produkovali len uvedené groše a tento stav pretrval aj za vlády jeho nasledovníka Rudolfa II. (1576‑1608). Akosť grošov bola pravdepodobne totožná s drobnými mincami, čiže do roku 1574 mali kvalitu osem lótov (50% Ag), potom sedem (43,8%) a od roku 1607 šesť lótov (37,5%).3 Počas vlády oboch spomínaných panovníkov sa uvedené mince razili nepretržite a z rokov 1566‑1607 poznáme groš s každým letopočtom. Jedinú výnimku dosiaľ tvoril len exemplár s rokom 1601, ktorý neevidovala žiadna numizmatická literatúra. Groše s týmto ročníkom sú známe len z baiamarskej mincovne, hoci tu bola ich produkcia len sporadická.4 Dominantnou v razbe týchto mincí bola počas celého obdobia hlavne kremnická mincovňa. Žiaľ, dodnes sa zachovalo len málo údajov o presných počtoch vyrazených grošov.5 Tieto sa objavujú len sporadicky v nálezoch a na numizmatických aukciách, čo môže svedčiť o ich nižšej produkcii. Doterajšia absencia kremnických grošov s letopočtom 1601 je zaujímavá z toho dôvodu, že s jeho existenciou sa muselo počítať z niekoľkých nasledujúcich dôvodov:
1. Rudolf II. produkoval groše nepretržite v rokoch 1578‑1607. Preto je logické, že to bolo aj v roku 1601.
2. V tomto roku sa razili v kremnickej mincovni všetky druhy mincí (dukáty, toliare a ich násobky, denáre a oboly). Z toho dôvodu je prirodzené, že sa tu produkovali aj groše.

Poznámky:
1 Groš s týmto ročníkom, nie je uvádzaný ani v klasických katalógoch o uhorských minciach – ako HUSZÁR, Lajos. Habsburg‑házi királyok
pénzei 1526‑1657. Budapest: Akadémiai kiadó, 1975, s. 105, č. 149; HUSZÁR, Lajos. Münzkatalog Ungarn von 1000 bis Heute. Budapest: Corvina kiadó, München: Ernst Battenberg, 1979; MILLER zu AICHHOLZ, Viktor – LOEHR, August – HOLZMAIR, Eduard. Österreichische Münzprägungen 1519–1938. Wien: Herausgeben von verein der Museumfreunde, 1948, s. 87. Dodnes nebol dražený ani na aukciách Pannonia
Terra Numizmatika alebo Nudelman László; Maďarská verzia uvedeného článku bola publikovaná: BUDAJ, Marek. Publikálatlan II. Rudolf‑garas 1601‑ből. In Az érem, 2013, č. 2, s.18‑19.
2 K uhorským grošom pozri: HUSZÁR, Habsburg‑házi, s. 15, 29; GYÖNGYÖSSY, Márton. A királyi Magyarország pénztörténete (1527‑1608). Budapest: Martin Opitz Kiadó, 2010, s. 19, 43.
3 HUSZÁR, ref. 2, s. 29‑30; GYÖNGYÖSSY, ref. 2, s. 43.
4 HUSZÁR, Münzkatalog, č. 1049.
5 Dodnes sa zachovali len presné počty razby štvordenárových grošov z rokov 1559‑1561. V roku 1559 sa ich vyprodukovalo 181 485 ks, v roku 1560 to bolo 121 317 a v roku 1561 najviac, čiže 216 147 ks; KAZIMÍR, Štefan – HLINKA, Jozef. Kremnická mincovňa. 1328‑1978. Kremnica: Osveta, 1978, s. 350