Územie tzv. veľkej Bratislavy je v neskorej dobe laténskej spájané s existenciou bratislavského oppida, rozprestierajúceho sa v priestore bratislavského Starého mesta. Táto oblasť býva označovaná ako zázemie oppida. Jeho rozsah sa dá aspoň podľa doposiaľ známych ako aj zverejnených lokalít a nálezov odhadnúť na okruh o priemere cca 20-25 km od jeho centra. Najväčšia koncentrácia nálezísk z tohto obdobia, vymedzeného stupňami LT C2 až LT D2, sa nachádza predovšetkým východným smerom od Bratislavy pod južnými úpätiami Malých Karpát (ČAMBAL 2011b, BAZOVSKÝ – ČAMBAL 2012). Dôležitou a nemalou súčasťou nálezového materiálu sú mince, razené v oppide. V posledných rokoch sa objavuje množstvo zaujímavých mincí, z ktorých tvoria nezanedbateľný počet razby z doby laténskej. V uvedenom článku by sme chceli prezentovať päť nových nálezov keltských drachiem typu Simmering, ktoré prinášajú nový pohľad nielen do keltského osídlenia v okolí Bratislavy, ale aj mincovníctva v 1. storočí pred n. l. Konkrétne ide o razby, na ktorých je vyrazený nápis NONNOS, resp. jeho časti. Tri z nich sa nachádzajú v zbierke Slovenského národného múzea - Historického múzea v Bratislave (ďalej SNM-HM).

BRATISLAVA-JAROVCE

1. Juhozápadné Slovensko, Bójovia (cca 70-40? pred n. l.), drachma typu Simmering s nápisom NONN (obr. 2:1a, 1b).
Av.: Vavrínový veniec nachádzajúci sa medzi dvoma radmi guličiek.
Rv.: Cválajúci kôň sprava, pod ním je nápis NONN.
Metrológia: 2,29 g; 15,33x14,61 mm.
Uloženie: SNM-HM; inv. č. S 87420.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 831-841; GÖBL 1994, Taf. 8: 28; DEMBSKI 1998, č. 700; ONDROUCH 1958, tab. 4, č. 8.

2. Juhozápadné Slovensko, Bójovia (cca 70-40? pred n. l.), drachma typu Simmering s nápisom NONN (obr. 2:2a, 2b).
Av.: Vavrínový veniec nachádzajúci sa medzi dvoma radmi guličiek.
Rv.: Cválajúci kôň sprava, pod ním je nápis NONN, excentricky vyrazený.
Metrológia: 2,34 g; 13,76x13,95 mm.
Uloženie: SNM-HM; inv. č. S 87421.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 837; GÖBL 1994, Taf. 8: 28; DEMBSKI 1998, č. 701.

3. Juhozápadné Slovensko, Bójovia (cca 70-40? pred n. l.), drachma typu Simmering s nápisom NONN (obr. 2:3a, 3b).
Av.: Vavrínový veniec nachádzajúci sa medzi dvoma radmi guličiek.
Rv.: Cválajúci kôň sprava, pod ním je nápis NONN, excentricky vyrazený.
Metrológia: 2,24 g; 13,01x12,59 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 837; GÖBL 1994, Taf. 8: 28; DEMBSKI 1998, č. 701.

BRATISLAVA-VAJNORY

4. Juhozápadné Slovensko, Bójovia (cca 70-40? pred n. l.), drachma typu Simmering s nápisom ONNO (obr. 2:4a, 4b).
Av.: Vavrínový veniec nachádzajúci sa medzi dvoma radmi guličiek.
Rv.: Cválajúci kôň sprava, pod ním je nápis ale so zachovanou časťou ONNO.
Metrológia: 2,10 g; 13,3x13,2 mm.
Uloženie: SNM-HM; inv. č. S 87422.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 831-841; GÖBL 1994, Taf. 8: 28; DEMBSKI 1998, č. 701.

BLATNÉ

5. Juhozápadné Slovensko, Bójovia (cca 70-40? pred n. l.), drachma typu Simmering s nápisom ONNO (obr. 2:5a, 5b).
Av.: Vavrínový veniec nachádzajúci sa medzi dvoma radmi guličiek.
Rv.: Cválajúci kôň sprava, pod ním je nápis so zachovanou časťou ONNO.
Metrológia: 2,13 g (ďalšie údaje k minci nie sú známe).
Lit.: PAULSEN 1933, č. 831-841; GÖBL 1994, Taf. 8: 28; DEMBSKI 1998, č. 701.

Drachmy mincí typu Simmering patria medzi zaujímavé razby bratislavského keltského mincovníctva. Väčšie nominály týchto mincí - tetradrachmy1 sa vyznačujú rôznymi latinskými nápismi, ktorých interpretácia v súčasnosti nie je úplne vyjasnená. Dosiaľ sa predpokladalo, že ide o mená miestnych predstaviteľov moci, kniežat, či kráľov (KOLNÍKOVÁ 2008, 20). V poslednom období sa uvažuje aj o tom, či uvedené mená neoznačujú volené osoby ako to bolo napríklad v Galii (FRÖHLICH 2011, 14-19). V literatúre sa dosiaľ poznalo 14 rôznych nápisov na veľkých strieborných minciach bratislavského typu, ku ktorým pribudla len nedávno objavená hexadrachma s nápisom LATTV (MILITKÝ 2013). Nápisy sa len sporadicky objavujú na zlatých razbách keltských Bójov alebo na drobných strieborných minciach. Na zlatých minciach sa vyskytujú prakticky len nápisy BIAT, BIA a BIATEC, ku ktorým pribudli v poslednom období zlaté mince s nápisom NONNOS, objavené na bratislavskom hrade (BARTA a kol. 2011, 78-81; MUSILOVÁ–KOLNÍKOVÁ 2009). Okrem nich je známy aj jeden zvláštny statér s nápisom DEVIL (FRÖHLICH 2011, 3-22). Na drachmách typu Simmering sa doteraz objavil len jediný nápis – NONNOS, ktorý je reprezentovaný najčastejšie v tvaroch NONN, či sporadicky ONNO a pod. Výskyt mena NONNOS na týchto minciach nie je iste náhodný a dokladá výnimočné postavenie jeho vydavateľa, ktorý sa podieľal na razbe bratislavských bójskych mincí. Nápis NONNOS sa totiž objavuje ako jediný na všetkých troch nomináloch keltských mincí. Okrem toho patria tetradrachmy s týmto nápisom medzi najpočetnejšie bratislavské keltské razby. Význam mincí s nápisom NONNOS a ich výnimočné postavenie podčiarkuje aj nami popisovaných päť nových exemplárov, ktoré sú špecifické z viacerých hľadísk. Nie je to len ich nízkou početnosťou, keďže donedávna sa evidovalo len 25 týchto mincí (KOLNÍKOVÁ 1991, 17), ale aj okolnosťami ich nálezu. Minimálne dvadsať z nich totiž pochádza z veľkých hromadných nálezov. V náleze zo Simmeringu neďaleko Viedne boli okrem tetradrachiem a zlatých mincí aj tri drachmy s nápisom NONNOS (KENNER 1895, 57-86). Oveľa väčší počet týchto mincí pochádza z dvoch výnimočných nálezov z územia dnešného Slovenska. V unikátnom poklade z Rece nájdenom v roku 1905 bolo až deväť týchto mincí (ONDROUCH 1958, 116-117, tab. 7; 1964, č. 91; GOHL 1909, 1-7). Dosiaľ najväčší počet drachiem s nápisom NONNOS sa našiel v najväčšom poklade bratislavských keltských mincí objavenom v roku 1923 v Bratislave pri kopaní základov budovy pre Tatrabanku (EISNER 1925, 113-114, č. 282-291, 394; ONDROUCH 1964, č. 63). V poklade bolo celkovo 407 mincí, z ktorých bolo 82 tetradrachiem, 324 drachiem typu Simmering a jedna malá minca pôvodne považovaná za stradonický typ (ONDROUCH 1964, č. 63). V jej prípade však ide o mincu typu Karlstein. Z drachiem malo až 11 nápis NONNOS. Zhoreuvedeného vyplýva, že až 20 drachiem s nápisom pochádza len z troch pokladov mincí. Doteraz sa ani jedna takáto minca nenašla počas archeologického výskumu a takmer nie sú zaznamenané ani ich ojedinelé nálezy. Preto sú nami skúmané exempláre zaujímavé a možno na prvý pohľad prekvapujúce. Doposiaľ všetky nám známe nálezy simmeringov s nápismi NONNOS sa koncentrujú na pomerne malom geografickom priestore (obr. 1). Všetky sa sústreďujú v blízkosti Bratislavy, kde musíme počítať s ich najmasovejším obehom. Pomerne zaujímavá je aj konkrétna lokalizácia jednotlivých exemplárov. Sústreďujú sa prevažne do oblastí, kde je archeologicky doložené keltské osídlenie a z ich okolia poznáme aj ďalšie nálezy s podobnými mincami. Z tohto pohľadu sú asi najzaujímavejšie prvé tri exempláre objavené v Jarovciach (č. 1, č. 2 a č. 3; obr. 2:1a, 1b; 2a, 2b; 3a, 3b). V neďalekom Deutsch-Jahrndorfe bol totiž nájdený jeden z najvýznamnejších nálezov bratislavských keltských mincí (ONDROUCH 1964, č. 84). V poklade boli nielen tetradrachmy, ale aj zlaté mince. Drachmy typu Simmering s nápisom NONNOS sa v ňom však nenachádzali. V blízkosti toho miesta bol objavený aj dosiaľ nepublikovaný nález mince typu Kapos, ktorý je umiestnený v zbierkach Archeologického múzea SNM. Poslednou bójskou keltskou mincou objavenou neďaleko Jaroviec je 1/3- statéra typu Athéna-Alkis (ČAMBAL-BUDAJ 2008, 3-5). Všetky spomínané nálezy mincí poukazujú na dôležité postavenie tejto oblasti v 1. storočí pred n. l. Uvedené tvrdenie podčiarkujú aj archeologické nálezy, ktoré sú doložené v Jarovciach. V katastri Jaroviec sa doposiaľ evidujú dve sídliská z neskorej doby laténskej. Obe sú známe iba z povrchovej prospekcie. Jedno sa nachádza v polohe Kilometrák a sú z neho známe nálezy ranných norickopanónskych spôn s krídelkami typu Almgren 238, spony typu Alésia a hrnce s kyjovito formovaným okrajom, ktoré lokalitu datujú do stupňa LT D2 po roku 50 pred n. l. Druhá poloha sa nachádza západne od Jaroviec. Z nej taktiež pochádza okrem iných drobných nálezov predovšetkým chybný výrobok rannej noricko-panónskej spony typu Almgren 238, ktorý môže nasvedčovať o miestnej produkcii týchto spínadiel (BAZOVSKÝ – ČAMBAL 2012, 188). Navyše v neďalekých Rusovciach bolo aj archeologickými výskumami doložené výrazne osídlenie z neskorej doby laténskej. Preskúmané boli časti dvoch osád, datovaných do prelomu stupňa LT D1/LT D2 a predovšetkým do stupňa LT D2. Ich chronologické zaradenie sa opiera o typickú keramiku v podobe hrncov s kyjovito formovaným okrajom (BAZOVSKÝ 2002, 23 nn.; BAZOVSKÝ 2004, 95 nn.; BAZOVSKÝ – ČAMBAL 2012, 187). V katastri Rusoviec existuje ešte jedna dosiaľ neskúmaná lokalita, z ktorej pochádzajú opäť nálezy v podobe ranných noricko-panónskych spôn typu Almgren 238, spony typu Alésia, spony typu Jezerine a Almgren 18. Lokalita je datovaná do záveru keltského osídlenia do stupňa LT D2 (BAZOVSKÝ – ČAMBAL 2012, 187, obr. 300).

Na základe všetkých vyššie spomenutých archeologických a numizmatických dokladov je objav troch mincí typu Simmering v uvedenom priestore logický.

Podobne aj nález drachmy typu Simmering v Bratislave vo Vajnoroch (č. 4; obr. 2: 4a, 4b) je zaujímavý pre poznanie dejín tohto regiónu v 1. storočí pred n. l. Nálezy keltských mincí v tomto priestore nie sú ničím výnimočným. V záhrade jedného z miestnych domov sa našli v roku 1933 dve bratislavské keltské mince typu Simmering a dva tetradrachmy s nápisom BIATEC (ONDROUCH 1964, č. 76). Okrem nich tu bola objavená aj ďalšia tetradrachma z ostrova Thasos, ktorá jednoznačne súvisí s keltským osídlením v tomto priestore (ONDROUCH 1964, č. 134). Ďalšie tri dosiaľ nepublikované drachmy typu Simmering boli objavené východne od obce. Výskyt týchto mincí vo Vajnoroch je len ďalším dôkazom o intenzívnom keltskom osídlení, ktoré je v tomto priestore doložené aj archeologicky. Výskumom je podchytené keltské osídlenie v polohe Probstové, kde bolo preskúmaných niekoľko objektov z neskorej doby laténskej. Dôležitým je predovšetkým objekt 3/79, v ktorom sa našla keramika zo záverečnej fázy keltského – bójskeho osídlenia tejto oblasti (STUDENÍKOVÁ – ZACHAR 1980, 198 n.). Z lokality pochádza aj nález neskorolaténskej bronzovej spony so zvieracou hlavičkou na lučíku, tzv. Tierkopffibel – TKF (nepubl.), datovanej do záveru LT D2. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza niekoľko ďalších keltských osád. Jedna je v priestore Chorvátskeho Grobu – Čiernej vody (FARKAŠ – NAGY – GREGOR 2006, 161 nn.; BAZOVSKÝ – ČAMBAL – GREGOR 2008, 495 nn.) a druhá na Zlatých Pieskoch (KUZMA – HRNČIARIK 2004, 116 nn.; KUZMA 2012, 189-190). Všetky tieto polohy sú s najväčšou pravdepodobnosťou súčasťou obrovskej sídliskovej aglomerácie, v ktorej sa podľa doposiaľ zistených stôp sústreďovala remeselnícka výroba. Tá tu vznikla niekedy v závere stupňa LT C1 a vrchol dosahuje v stupňoch LT C2-LT D2 (ČAMBAL 2011b, 109 n.).

Objav poslednej nami popisovanej drachmy v Blatnom (č. 5; obr. 2:5a, 5b) je dôležitým dokladom keltského osídlenia v tomto priestore. Minca sa našla medzi obcami Blatné a Šenkvice, odkiaľ už pochádza jedna drachma typu Simmering (ČAMBAL 2011a, 107-108). V okolí Blatného sa našla ďalšia minca z 1. storočia pred n. l. Ide o razbu typu Kapos-Dunaszekcső, ktorú razili panónski Kelti žijúci na území juhovýchodne od Balatonu (BAZOVSKÝ-KOLNÍKOVÁ 2011, 103-106). Prítomnosť Keltov v katastri obce Blatné je doložená aj archeologickými prameňmi. Predovšetkým ide o zberové nálezy sídliskového charakteru (BARTÍK - ČAMBAL - FARKAŠ - VRABLEC 2009, 23), vrátane sklených náramkov a keramiky zo záverečného horizontu keltského osídlenia JZ Slovenska v podobe hrncov s tzv. kyjovito formovaným okrajom (ČAMBAL - BAZOVSKÝ - BŘEZINOVÁ - KOVÁR - KARWOWSKI, v tlači).

Tu predstavené drachmy typu Simmering patria medzi dôležité doklady činnosti bratislavskej mincovne v 1. storočí pred n. l. Tieto sú dôležité aj z toho dôvodu, že sa sústreďujú do oblasti s hustým keltským osídlením. Ich význam tkvie aj v tom, že uvedené mince boli doteraz známe hlavne z hromadných nálezov mincí. Ich početnejší výskyt vo forme ojedinelých nálezov v keltskom prostredí by mohol poukazovať na ich masovejšie používanie. Otázkou však ostáva, v ktorom úseku aktivity keltskej mincovne v Bratislave boli razené. Zdá sa veľmi pravdepodobným, že ide o jednu limitovanú a nie veľmi početnú edíciu mincovne. Vzhľadom na fakt, že poznáme pomerne málo známych exemplárov tohto typu mince, sa vynára otázka, či nejde o razby zo záveru činnosti bratislavskej keltskej mincovne. Domnievame sa tak z toho dôvodu, že najnovšie unikátne nálezy jediných štyroch kusov zlatých statérov s nápisom NONNOS sa našli v deštrukcii rímskych architektúr v neskorolaténskom prostredí (MUSILOVÁ 2012, 197-201). Tie boli odkryté počas nových výskumov na Bratislavskom hrade. Takéto nálezy stavajú editora mincí s nápisom NONNOS do úplne novej pozície.

Literatúra
BARTA, P. a kol. 2011: Svedectvo času. Witness of the Past. Bratislava.
BARTÍK, J. – ČAMBAL, R. – FARKAŠ, Z. – VRABLEC, M. 2009: Prieskum dna vodnej nádrže v Blatnom. AVANS 2007, 23.
BAZOVSKÝ, I. 2002: Bronzové predmety z doby laténskej a rímskej z Bratislavy-Rusoviec. Zborník SNM 96. Archeológia 12, 23-44.
BAZOVSKÝ, I. 2004: Sídlisko z neskorej doby laténskej v Bratislave-Rusovciach. Zborník SNM 98. Archeológia 14, 95-108.
BAZOVSKÝ, I. – ČAMBAL, R. 2012: Širšie zázemie bratislavského oppida. In: T. Štefanovičová, T. – Šedivý, J. (Eds.): Dejiny Bratislavy I. Od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Bratislava, 185-189.
BAZOVSKÝ, I. – ČAMBAL, R. – GREGOR, M. 2008: Výrobné objekty z neskorej doby laténskej v Chorvátskom Grobe, časť Čierna Voda. In: Droberjar, E. – Komoróczy, B. –Vachůtová, D. (ed.): Barbarská sídliště. Chronologické, ekonomické a historické aspekty jejich vývoje ve světle nových archeologických výzkumů. Archeologie barbarů 2007, Brno 2008, 495-516.
BAZOVSKÝ, I. – KOLNÍKOVÁ, E. 2011: Nové nálezy keltských mincí zo západného Slovenska. Slovenská numizmatika 19, 103-106.
ČAMBAL, R. 2011a: Keltská minca typu Simmering z Blatného. Slovenská numizmatika 19, 107-108.
ČAMBAL, R. 2011b: Sídliskové objekty zo strednej a neskorej doby laténskej v Slovenskom Grobe. Zborník SNM 105. Archeológia 21, 83-114.
ČAMBAL, R. – BAZOVSKÝ, I. – BŘEZINOVÁ, G. – KOVÁR, B. – KARWOWSKI, M., v tlači: Problematika hrncov s tzv. "kyjovitým" okrajom zo záveru neskorej doby laténskej v stredodunajskom priestore. IN. ARCHEOLOGIE BARBARŮ BRNO, v tlači.
ČAMBAL, R. – BUDAJ, M. 2008: Dve nové mince typu Athéna-Alkis zo Slovenska. Numismatický sborník 23, 3-5.
DEMBSKI, G. 1998: Münzen der Kelten. Wien.
EISNER, J. 1925: Mince typu Biatec, nalezené v Bratislavě r. 1923. Numismatický časopis československý 3-4, 87-120.
FARKAŠ, Z. – NAGY, P. – GREGOR, M. 2006: Sídliskové objekty z doby laténskej v Chorvátskom Grobe, časť Čierna voda. Zborník SNM100. Archeológia 16, 161-186.
FRÖHLICH, J. 2011: Unikátny keltský statér s nápisom DEVI[L]. K spoločenskohospodárskej organizácii stredodunajských Keltov. Numismatický sborník 25, 3-22.
GOHL, Ö. 1909: A réteibarbárezüstpénz-lelet. Numizmatikai Közlöny 8, 1-7.
GÖBL, R. 1994: Die Hexadrachmen prägung der Gross-Boier. Ablauf, Chronologie und historische Relevanz für Noricum und Nachbargebiete.Wien 1994.
KENNER, F. 1895: Der Münzfund von Simmering in Wien. Numismatische Zeitschrift 27, 57-86.
KOLNÍKOVÁ, E. 1991: Bratislavské keltské mince. Bratislava.
KOLNÍKOVÁ, E. 2008: Keltské mince v dejinách Slovenska. In: Zborník SNM 100. História 46, 11-30.
KUZMA, I. 2012: Nálezy z laténskeho obdobia na Zlatých Pieskoch. In: T. Štefanovičová, T. – Šedivý, J. (Eds.): Dejiny Bratislavy I. Od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Bratislava 2012, 189-190.
KUZMA, I. – HRNČIARIK, E. 2004: Výskum na stavbe hypermarketu TESCO v Bratislave. AVANS 2003, Nitra 2004, 116-121.
MILITKÝ, J. 2013: Hromadný nález hexadrachem typu Biatec z neznáme lokality a nový typ bratislavské mince s nápisem LATTV. Numismatický sborník 27/2, 161-178.
MUSILOVÁ, M. 2012: Výskum zimnej jazdiarne. In: T. Štefanovičová, T. – Šedivý, J. (Eds.): Dejiny Bratislavy I. Od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Bratislava 2012, 197-201.
MUSILOVÁ, M. – KOLNÍKOVÁ, E. 2009: Bratislavsky hrad odrýva tajomstva Keltov. Historická revue 20, 58-61.
ONDROUCH, V. 1958: Keltské mince typu Biatec. Bratislava.
ONDROUCH, V. 1964: Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava.
PAULSEN, R. 1933: Die Münzprägungen der Boier. Leipzig-Wien.
STUDENÍKOVÁ, E. – ZACHAR, L. 1980: Pokračovanie záchranného výskumu v Bratislave-Vajnoroch. AVANS 1979, 198-199.