Pred niekoľkými rokmi sa podarilo autorom článku zdokumentovať zaujímavý súbor 24-och keltských mincí a jedného zlatého ingotu, ktoré boli objavené neďaleko obce Slovenský Grob (obr. 1). Hodnotenie celého komplexu je však problematické, lebo nemusí tvoriť jeden hromadný nález mincí v pravom slova zmysle, ale môže ísť o razby zozbierané na keltskom sídlisku. Mince sa totiž nenachádzali spolu na jednom mieste, ale boli roztiahnuté na ploche niekoľkých m2. V prípade ak išlo o poklad, tak k jeho rozptýleniu došlo poľnohospodárskou činnosťou. Uvedená oblasť je totiž dlhodobo obrábaná. Napriek možným pochybnostiam sa však skôr prikláňame k názoru, že ide o hromadný nález. Predpokladáme to z toho dôvodu, že všetky mince pochádzajú z jedného časového úseku neskorej doby laténskej.

Popis mincí
1. Čechy, Morava, Rakúsko, Bójovia, AV, 1/8-statér tzv. T typu, 2./1. storočie pred n. l. (obr. 2:1)
Av.: Hrboľ.
Rv.: Konkávny tvar, v ňom je znak v tvare písmena T.
0,95 g; 8,28x7,29 mm; akosť: 97,8 % Au; 2,2 % Ag.1
Lit.: PAULSEN 1933, č. 239; DEMBSKI 1998, č. 510; KOSTIAL 2003, č. 44.

2. Juhozápadné Slovensko, Bójovia (cca 70-40 ? pred n. l.), drachma typu Simmering (obr. 2:2)
Av.: Dve línie listov vavrínovej ratolesti lemované sprava vajcovcom, po ľavej strane je ďalšia rada listov vajcovca a vedľa nej je perlovec.
Rv.: Cválajúci kôň zľava, nad ním je malý vták.
2,16 g; 12,6x14,8 g.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 864; DEMBSKI 1998, č. 712-717.

3. Drachma typu Simmering (obr. 2:3)
Av.: Dve línie listov vavrínovej ratolesti lemované sprava aj zľava líniou vajcovca, po ľavej strane je perlovec.
Rv.: ako č. 2.
2,03 g; 12,42x12,57 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 858-865; DEMBSKI 1998, č. 713-716.

4. Drachma typu Simmering (obr. 2:4)
Av.: Náznak línie listov vavrínovej ratolesti.
Rv.: Cválajúci kôň zľava, nad ním náznaky kolesa, pod bruchom sú dva prívesky, hriva je tvorená štyrmi guličkami, kôň má výraznú hlavu s otvorenou papuľou.
2,12 g; 13,4x13,8 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 867-882.

5. Drachma typu Simmering (obr. 2:5)
Av.: Dve línie listov vavrínovej ratolesti, po oboch stranách línia vajcovca a zľava je ohraničená perlovcom.
Rv.: Cválajúci kôň zľava, nad ním je predmet pripomínajúci koleso, ktoré je rozdelené na štyri časti. Kôň má tri prívesky, výraznú hlavu s vysokými ušami.
2,15 g; 12,1x13,7 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 920, 924; DEMBSKI 1998, č. 722-726.

6. Drachma typu Simmering (obr. 2:6)
Av.: Motív pripomínajúci voz, obraz v tvare ležatého Y, pod ním sú dva predmety v tvare kolesa.
Rv.: Nevýrazne zobrazený kôň zľava s dvoma príveskami.
2,24 g; 12,5 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, av. č. 942,943 ?

7. Drachma typu Simmering (obr. 2:7)
Av.: Excentricky vyrazený zvláštny obraz s dvoma naznačenými kolesami?, medzi nimi je zvláštny útvar v tvare ležiaceho písmena Y, stred pola je lemovaný vajcovcom.
Rv.: Excentricky a nevýrazne zobrazený kôň s dlhým pretiahnutým telom bez hlavy, nad koňom je kruhový útvar – koleso. Kôň má dlhý zdvojený chvost.
1,99 g; 13,1x13,5 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 947; DEMBSKI 1998, č. 679.

8. Drachma typu Simmering (obr. 2:8 )
Av.: Bližšie neurčený útvar, ktorý možno pripomína koňa, nad ním je veľké koleso s bodkou v strede.
Rv.: Excentricky zobrazený kôň s dlhým pretiahnutým telom, viditeľná len časť hlavy, nad koňom je kruhový útvar – koleso s bodkou v strede. Kôň má dlhý zdvojený chvost.
2,13 g; 13,02x13,7 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 947; DEMBSKI 1998, č. 679.

9. Drachma typu Simmering (obr. 2:9)
Av.: Bližšie nešpecifikovaný obraz, z ktorého sú viditeľné dva kruhy, pravdepodobne zvyšok ležiaceho písmena Y a časť perlovca?
Rv.: Štylisticky zobrazený kôň s dlhým krkom, ktorý skôr pripomína veľké písmeno V, viditeľné sú dve predné nohy, pod bruchom sú stopy po dvoch príveskoch.
2,16 g; 11,45x13,2 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 951 av. a 850 rv.; DEMBSKI 1998, č. 682.

10. Drachma typu Simmering (obr. 2:10)
Av.: Bližšie nešpecifikovaný obraz, na ktorom sú náznaky perlovca alebo zvyškov vavrínových listov?
Rv.: Kôň s dlhým krkom a trupom, pod bruchom sú viditeľné dva prívesky, zobrazené sú dve zadné nohy a chvost. Nad koňom je motív slnka?
1,91 g; 12,7x13,3 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 967-968; DEMBSKI 1998, č. 690?

11. Drachma typu Simmering (obr. 2:11)
Av.: Dve línie listov vavrínového venca, náznaky perlovca.
Rv.: Slabo viditeľný kôň s dlhým trupom a štyrmi dlhými nohami, pod bruchom sú náznaky troch príveskov.
2,23 g; 12,6x12,3 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 906 a 882 av.

12. Drachma typu Simmering (obr. 2:12)
Av.: Zľava je línia perlovca a vajcovca, dve línie listov vavrínovej ratolesti a na pravo od nej sú možno zvyšky ďalšieho perlovca.
Rv.: Zreteľne viditeľný kôň s veľkou hlavou, hriva je zobrazená vo forme štyroch guličiek, kôň má dlhé nohy a chvost, pod bruchom sú dva prívesky, možno náznak tretieho.
2,09 g; 13,1 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 869-874; DEMBSKI 1998, č. 710.

13. Drachma typu Simmering (obr. 2:13)
Av.: Zľava je línia perlovca a vajcovca, dve línie listov vavrínovej ratolesti a na pravo od nej je ďalšia línia vajcovca a perlovca.
Rv.: Nezreteľne vyrazený kôň, z ktorého je viditeľná len časť hlavy, predných nôh, krku a dlhých uší. Nad koňom sú zvyšky útvaru vo forme kvetu.
2,16 g; 12,35x15,26 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 887.

14. Drachma typu Simmering (obr. 2:14)
Av.: Zľava je línia perlovca a vajcovca, dve línie listov vavrínovej ratolesti a na pravo od nej je ďalšia línia vajcovca a perlovca.
Rv.: Štylizovaný kôň s dlhým krkom a trupom, len slabo naznačenými nohami a chvostom, hriva je zobrazená vo forme guličiek, pod koňom sú tri prívesky a nad ním je útvar vo forme kvetu.
2,16 g; 13x13,3 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 886-889, 896; DEMBSKI 1998, č. 702-705.

15. Drachma typu Simmering (obr. 2:15)
Av.: Slabo vyrazený a nezreteľný obraz.
Rv.: Štylizovaný kôň s kratším krkom a trupom, slabo naznačené nohy, hriva je zobrazená vo forme štyroch guličiek, pod koňom sú tri prívesky, nad ním je útvar vo forme kvetu.
2,47 g; 13,5x14,4 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 886-898.

16. Drachma typu Simmering (obr. 2:16)
Av.: Excentricky vyrazený obraz, na ktorom je viditeľná línia vajcovca, dve línie listov vavrínovej ratolesti.
Rv.: Štylizovaný slabo zobrazený kôň, nad ktorým je útvar vo forme kvetu.
2,23 g; 13,1x13,3 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 886-887; DEMBSKI 1998, č. 702-704.

17. Drachma typu Simmering (obr. 2:17)
Av.: Zľava je viditeľný perlovec, línia vajcovca, dve línie listov vavrínovej ratolesti, na pravo od nej sú zvyšky pravdepodobne perlovca.
Rv.: Slabo zobrazený kôň s dlhým krkom a trupom, nad ktorým je útvar vo forme kvetu, slabo naznačené nohy a chvost.
1,70 g; 12x12,6 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 887-893; DEMSKI 1998, č. 703.

18. Drachma typu Simmering (obr. 2:18)
Av.: Zľava je viditeľný vajcovec, dve línie listov vavrínovej ratolesti, na pravo od nej sú zvyšky vajcovca a perlovca.
Rv.: Zreteľne zobrazený kôň s krkom a hrubším trupom, nad ktorým je výrazný útvar vo forme kvetu, predné nohy nie sú viditeľné, chvost je kratší a stočený, hlava je zreteľná s dvomi výraznými ušami.
2,17 g; 11,6x13,66 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 896; DEMBSKI 1998, č. 704-705.

19. Drachma typu Simmering (obr. 2:19)
Av.: Zľava je viditeľný perlovec, línia vajcovca, dve línie listov vavrínovej ratolesti, na pravo od nej sú zvyšky pravdepodobne vajcovca.
Rv.: Štylizovaný kôň s kratším krkom a dlhým trupom, nad ktorým sú zvyšky útvaru vo forme kvetu, zadné nohy sú výrazné a dlhé, chvost je len naznačený, pod koňom sú tri prívesky.
2 g; 12,2x13,6 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 905.

20. Drachma typu Simmering (obr. 2:20)
Av.: Zľava je len jedna línia, pravdepodobne vajcovca, dve línie listov vavrínovej ratolesti, napravo od nej je jedna línia pravdepodobne perlovca.
Rv.: Excentricky zobrazený kôň s kratším krkom a trupom, nad ktorým je prázdne pole, predné nohy nie sú viditeľné, pod koňom sú dva prívesky, hriva je naznačená dvomi guličkami, výrazná hlava s dlhými ušami, chvost je veľký, stočený a v strede neho je gulička.
2,14 g; 12,53x13,49 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 937.

21. Drachma typu Simmering (obr. 2:21)
Av.: Nezreteľný obraz, viditeľné sú len náznaky perlovca a línie listov vavrínovej ratolesti.
Rv.: Slabo zobrazený kôň, zachovali sa z neho len dlhý krk a trup koňa.
2,13 g; 12,6x13,5 mm; bližšie neurčený simmering.

22. Drachma typu Simmering (obr. 2:22)
Av.: Zľava je viditeľný perlovec, línia vajcovca a dve línie listov vavrínovej ratolesti.
Rv.: Obraz je nečitateľný.
2,37 g; 12,2x12,7 mm; bližšie neurčený simmering.

23. Drachma typu Simmering (obr. 2:23)
Av.: Zľava je viditeľný perlovec, línia vajcovca, dve línie listov vavrínovej ratolesti, na pravo od nej sú zvyšky pravdepodobne perlovca.
Rv.: Výrazne zobrazený kôň s dlhým tenkým krkom a robustnejším trupom, nad koňom je sediaci vták, hriva je zobrazená vo forme štyroch guličiek, veľká robustná hlava v strede s guličkou a s dlhšími ušami, nohy sú kratšie, pod koňom sú tri prívesky, dlhý a stočený chvost v strede s guličkou.
2,11 g; 13,4x14,2 mm.
Lit.: PAULSEN 1933, č. 992-1000 Av; DEMBSKI 1998, č. 660.

24. Typ Liptovská Mara, AE didrachma (obr. 2:24)
Av.: Obrovský hrboľ, ktorý pokrýva takmer tri štvrtiny plochy mince.
Rv.: Kôň zľava s dlhým stočeným krkom zakončený oblúkom. Pred ním je náznak vlnovky, výrazné štyri nohy, ktorých kolená sú zvýraznené guličkami, nimi je zobrazený aj chvost, nad koňom sú štyri guličky, pod koňom je výrazný kolkovitý symbol.
5,41 g; 14,6x16 mm;
Lit.: KOLNÍKOVÁ 2004, obr. 2, typ LM.

25. Tyčinkový zlatý ingot obdĺžnikového tvaru (obr. 2:25)
Rozmery: 6,57 g; dĺžka – 29,86 mm; výška – 5,42 mm; hrúbka – 3,05 mm; akosť: 99,1 % Au; 0,9 % Ag.

Mince

Skúmaný súbor mincí a zlatého ingotu zo Slovenského Grobu je zaujímavým dokladom keltského osídlenia v tomto regióne. Zo všetkých zachovaných mincí tvorí jednu z najzaujímavejších razieb 1/8-statér typu T, ktorý nepatrí medzi časté razby na našom území.2 Uvedené mince sú dlhodobo považované za bójske razby (PAULSEN 1933, 239-241; DEMBSKI 1998, č. 510; KOSTIAL 2003, č. 44). 1/8-statéry sú známe z niekoľkých významných keltských hradísk a ich výskyt sa sústreďuje najmä do oblasti južnej Moravy a rakúskej časti severne od Dunaja. Najväčší výskyt týchto mincí bol dosiaľ zaznamenaný na oppide Oberleiserberg, kde sa ich našlo päť exemplárov a jeden suberátny kus (MILITKÝ 2001, 1198, tab. 1; Taf. 1, č. 6). Vďaka ich zvýšenému nárastu v tomto priestore sa považovali za mince miestnej produkcie (DEMBSKI 1994, 62-63; KOLNÍKOVÁ 1998, 18). To by podporoval aj fakt, že okrem Oberleiserbergu sú známe aj z Roseldorfu (DEMBSKI 1992, č. 16). 1/8-statéry typu T pochádzajú aj z významného moravského oppida Staré Hradisko, kde sa našiel taký istý typ ako je nami skúmaný exemplár zo Slovenského Grobu (MEDUNA 1970, 47, č. inv. č. 123; tab. 58, č. 6; ČIŽMÁŘ 2002, 36). Na území Slovenska boli podobné mince zaznamenané len v jedinom exemplári pochádzajúcom z významného keltského hradiska v Trenčianskych Bohuslaviciach (KOLNÍKOVÁ 1998, 13, č. 23). Tu objavená minca je však úplne iného typu ako exemplár zo Slovenského Grobu, ktorý dosahuje hmotnosť 0,95 g. To ho radí medzi dosiaľ najťažšie mince toho typu, ktoré sa pohybujú v rozmedzí od 0,95-0,84 g (KOLNÍKOVÁ 1998, 18). Na základe vyššie zmieneného popisu jednotlivých nálezísk je zrejmé, že sa 1/8-statéry typu T koncentrujú do úzkeho geografického spektra vymedzeného najmä severovýchodným Rakúskom, priľahlou časťou Moravy a juhozápadným Slovenskom. Nález nami skúmanej mince zo Slovenského Grobu potvrdzuje jej datovanie do oppidálneho obdobia, ktoré je v Čechách vymedzené stupňami LT C2-D2, čiže približne rokmi 150/130-41/40 pred n. l. (MILITKÝ 2008, 127). Skôr by to mohlo byť v jej mladšej fáze, čiže v 1. storočí pred n.l. Oba nálezy týchto mincí z územia Slovenska sa sústreďujú výlučne do tohto časového horizontu. Zlatý 1/8-statér zaujme aj mimoriadne vysokou kvalitou, čo tiež poukazuje na jeho pôvod v oblasti Čiech, Moravy alebo Dolného Rakúska.3 České bójske mince tohto obdobia majú oveľa vyššie akosti ako bratislavské keltské mince (KOLNÍKOVÁ 2013, 13). Uvedený fakt dokladajú aj posledné výnimočné nálezy zlatých keltských mincí z bratislavského hradu, kterých akosti sa pohybovali v rozmedzí od 83,4-92,1 % Au v minci (HLOŽEK 2011).

Najväčšiu zložku v súbore mincí zo Slovenského Grobu tvoria drachmy typu Simmering, ktorých tu bolo celkovo 22 exemplárov. Väčšina z nich sa ikonograficky zhoduje s doteraz objavenými exemplármi z územia Bratislavy a jeho širšieho okolia. Najväčší počet z nich tvoria tie typy, na ktorých je nad koníkom umiestnený útvar vo forme hlavy kvetu (č. 13-19). Na tomto mieste sa nechceme zaoberať typológiou a ikonografiou drachiem typu Simmering, ale aj pri spracovaní tohto súboru sa vynoril problém, že dosiaľ chýba ucelený katalóg venovaný týmto minciam. Z uvedených mincí však zaujme jeden exemplár (č. 23), ktorého obraz na averze, čiže zobrazenie koňa s vtákom na chrbte, sa na prvý pohľad skôr podobá razbám typu Tótfalu (PAULSEN 1933, 994-999; ÁLDOR 1904, tab. 2, č. 2). Aj na základe tejto skutočnosti môžeme vidieť známu ikonografickú spojitosť oboch typov mincí. Z toho dôvodu zaradila časť autorov mince typu Tótfalu medzi bójske razby (PAULSEN 1933, č. 979-1190). Na základe súčasných vedomostí ich však nemôžeme považovať za bójske mince, na čo poukazuje viac skutočností (TORBÁGYI 1996, 10). Mince typu Tótfalu sú o niečo ťažšie (cca 2,4 g). Na druhej strane sa oblasti obehu oboch typov mincí vôbec neprekrývajú. Dosiaľ nie je známy žiadny nález mincí, v ktorom by sa vyskytli oba druhy spoločne. Navyše nepoznáme ani žiadne tetradrachmy typu Tótfalu, ktoré sú naopak typické pre bratislavské bójske mince (TORBÁGYI 1996, 10). Podľa posledných zistení sú mince typu Tótfalu pravdepodobne staršie a mohli vzniknúť už niekedy v druhej polovici 2. storočia pred n. l. (TORBÁGYI 2011, 24). Napriek podobnostiam s razbami typu Tótfalu môžeme považovať mincu č. 23 jednoznačne za drachmu typu Simmering. Okrem obrazu averzu, ktorý je jednoznačne zhodný so simmeringskými drachmami, ho radí medzi tieto razby aj nižšia hmotnosť 2,11 g. Objav mincí typu Simmering v tomto priestore nie je žiadnym prekvapením. Z bratislavských keltských mincí patria tieto razby medzi najpočetnejšie. Ich obeh je sústredený najmä v priestore, kde musíme počítať so zázemím bratislavského oppida. Väčšina bratislavských keltských mincí sa sústreďuje najčastejšie priamo do Bratislavy a jej širšieho okolia, čiže juhozápadného Slovenska a priľahlej časti Rakúska a Moravy (ONDROUCH 1958, 98-120; KOLNÍKOVÁ 2012a, 214-215). Len zriedkavo sa uvedené mince objavujú mimo tento región.

V súbore mincí zo Slovenského Grobu zaujme razba typu Liptovská Mara (č. 24). Už podľa názvu vyplýva, že centrom ich produkcie bola Liptovská Mara, odkiaľ pochádza najväčší počet týchto mincí (KOLNÍKOVÁ 2004, 26-27). Uvedené razby majú jednoznačný súvis so severoslovenskou skupinou mincí s hrboľom. Keďže väčšina z nich sa sústreďuje do oblastí severného Slovenska a kryje sa s rozšírením púchovskej kultúry, je ich výskyt mimo tento priestor pomerne vzácny. Napriek tomu sa však mince typu Liptovská Mara objavili vo vzdialenejších oblastiach a evidujeme ich okrem Slovenského Grobu napríklad aj v rakúskom Carnunte (KOLNÍKOVÁ 2004, 27; HAHN 1976, 29, č. 10). O tom, že ich výskyt na juhozápadnom Slovensku nebude ojedinelý svedčí aj fakt, že ďalšia takáto minca sa našla na hradisku vo Svätom Jure.4 Minca typu Liptovská Mara je zachovaná v pomerne dobrom stave, pričom väčšina doteraz známych razieb je skorodovaná a obraz na nich je nečitateľný.

Ingot

Medzi zaujímavé nálezy zo Slovenského Grobu patrí zlatý ingot. K jeho chronologickému zaradeniu však musíme kvôli už zmieneným nálezovým okolnostiam celého súboru pristúpiť obozretne. Na tejto lokalite je doložené mincami a inými nálezmi aj osídlenie z doby rímskej (PANIS 2004, 193-194). Z toho dôvodu by mohol spomínaný ingot patriť do tohto obdobia. Každopádne výskyt takéhoto predmetu na uvedenej lokalite je zaujímavý a výnimočný. Ak by skutočne patril ku keltskému osídleniu, potom by to bol ďalší dôkaz o tom, že zlato bolo významnou obchodnou komoditou. Okrem iného to naznačuje aj produkcia zlatých mincí v bójskom prostredí (MILITKÝ 2013, 113). Problematika výskytu ingotov na keltských lokalitách je mimoriadne zaujímavou témou, ktorej sa v poslednom období venovalo niekoľko bádateľov (DEMBSKI 1999; MILITKÝ 2013; FRÖHLICH 2012; KOLNÍKOVÁ 2011, 33). Nie je vylúčené, že sa ingoty používali aj ako platidlo, ako to už bolo načrtnuté pri spracovaní nálezu z Nemčíc (FRÖHLICH 2012, 159). Proti tomuto predpokladu by hovorila skutočnosť, že sa v spomínanom nemčickom súbore našli exempláre s rôznymi akosťami (MILITKÝ 2013, 113, pozn. 15). Ako platidlo by však mohol slúžiť exemplár zo Slovenského Grobu, lebo jeho hmotnosť 6,57 g sa blíži priemerným hmotnostiam (6,535 g) jedného mušľovitého statéra z Castelinovej rady C (CASTELIN 1965, 175, tab. č. 15). Exemplár zo Slovenského Grobu bol navyše úmyselne zhotovený do tejto hmotnosti, lebo bol odliaty do jedného celku bez ďalších zásahov. Evidentne neboli z neho odseknuté žiadne iné kusy. Okrem toho je nápadná aj akostná podobnosť s českými keltskými mincami. Ako už bolo spomenuté vyššie, na území Slovenska mali keltské zlaté mince nižší obsah zlata ako v Čechách. Nami skúmaný exemplár s obsahom zlata 99,1 % je podobný akostiam keltských zlatých mincí pochádzajúcim z Čiech. Napríklad drobné mince typu Athena Alkis analyzované A. Hartmannom mali 99 % zlata (HARTMANN 1985, 660-673), podobne aj dva 1/3 statéry zo Slovenska mali podobné zloženia mincového kovu, ktoré sa pohybovali od 98,6-99 % (ČAMBAL – BUDAJ 2008, 3). Vysoký obsah zlata mali aj analyzované exempláre z Nemčíc (KOLNÍKOVÁ 2012b, 12-24). Význam nami skúmaného nálezu tkvie aj v tom, že z územia Slovenska dosiaľ chýba čo i len jediný nález mincí s ingotom (KOLNÍKOVÁ 2011, 33). Za takýto predmet bol niekedy považovaný elipsovite stočený strieborný drôt z nálezu veľkobystereckých mincí na hrade Likavka (KOLNÍKOVÁ 2012a, 33; HLINKA – HOŠŠO 1980, 107-108, obr. 4, č. 3). Na tento účel mohol slúžiť aj podobný polotovar zo striebra z Liptovskej Mary (KOLNÍKOVÁ 2012a, 33). Mince objavené spolu s ingotmi sa sporadicky nachádzajú z ostatnej časti Európy. Svedčí o tom napríklad unikátny poklad z Manchingu, ktorý obsahoval 483 bójskych mušľovitých statérov a zlatý ingot o hmotnosti 217 g (ZIEGAUS 2000).

Väčší počet keltských mincí zo Slovenského Grobu nie je náhodný a uvedená oblasť patrí medzi významné keltské náleziská. Okrem početných archeologických dokladov (viď nižšie) sa v Slovenskom Grobe alebo jeho okolí evidujú ďalšie nálezy keltských mincí pochádzajúcich z tohto časového horizontu. Neďaleko obce sa našla zlatá minca s nápisom BIATEC (PIETA 2008, 48, obr. 18, č. 9). Okrem nej poznáme z okolia Slovenského Grobu niekoľko ďalších drachiem typu Simmering (PANIS 2004, 193-194; ČAMBAL – POSPECHOVÁ – WITTGRÚBER 2004, 108-111 - z tu prezentovaných štyroch drachiem sú tri súčasťou nášho príspevku: č. 10, č. 12, č. 14). Výrazné keltské osídlenie je tu doložené aj archeologicky. Kataster obce Slovenský Grob, poloha Padelky, je mimoriadne bohatý predovšetkým na osídlenie z obdobia eneolitu, doby laténskej a doby rímskej. V nedávnej minulosti bolo archeologickými výskumami doložené osídlenie zo záveru strednej (LT C1) až neskorej doby laténskej LT D1/LT D2 (ČAMBAL 2011, 83-110, obr. 8 ). Z bezprostredného okolia pochádzajú ďalšie sídliskové nálezy z tohto horizontu. Zaujímavé je zistenie, že vo väčšej miere ide o časti sídlisk, v ktorých sa koncentrovala remeselnícka výroba. V jej prípade ide predovšetkým o častý výskyt hrnčiarskych dvojkomorových pecí v polohe Domovina a Pri Čiernej vode (ČAMBAL 2011). Hrnčiarska pec spolu s niekoľkými sídliskovými objektmi bola preskúmaná v Chorvátskom Grobe, časti Čierna Voda (FARKAŠ – NAGY – GREGOR 2006, 161 nn.). V polohe Čerešňový háj bol odkrytý aj objekt na spracovanie farebných kovov s taviacimi téglikmi (BAZOVSKÝ – ČAMBAL – GREGOR 2008, 495 nn.). Zo zberov sú známe aj iné kovové predmety, datované do tohto obdobia. Ide predovšetkým o súčasti konského postroja a ženských reťazových opaskov (ČAMBAL 2011). Dôležitými pre datovanie osídlenia sú predovšetkým nálezy neskorolaténskych spôn. Ide o lyžičkovité spony, ďalej spony typu Alèsia, Feugère 11d, ktoré datujú osídlenie do neskorolaténskych stupňov LT D1 a LT D2 (PIETA 2008, obr. 18, č. 3-5, 8 ). Zaujímavým je už zmienený ojedinelý nález zlatej mince – mušľovitého statéra s nápisom BIATEC (PIETA 2008, obr. 18:9). Súčasný stav výskumu okolia Slovenského Grobu spolu s jej najbližším okolím (predovšetkým Chorvátsky Grob, Čierna Voda) umožňuje interpretovať keltské osídlenie v tom zmysle, že ide s najväčšou pravdepodobnosťou o rozptýlené usadlosti poľnohospodárskeho charakteru. V ich rámci sa pomerne často objavujú aj výrobné objekty. Zdá sa, že miestna keltská oikumena sa špecializovala na výrobu keramiky ešte pred rozmachom bratislavského oppida, ktoré sa v stupni LT D1 a LT D2 stalo nadregionálnym centrom s výraznou hrnčiarskou a metalurgickou remeselníckou produkciou. Išlo o oblasť, ktorá tvorila silné zázemie oppida. Osídlenie lokalít v Slovenskom Grobe a jeho okolí pokračovalo až do záveru doby laténskej a jeho čulý obchodný ruch s bratislavským oppidom ako aj so vzdialenejšími oblasťami okladajú aj nami publikované mince.

Poznámky:
1 Obsah kovov bol analyzovaný len u 1/8-statéra a ingotu, pri ostatných minciach sa merali len ich priemery a hmotnosti.
2 Za konzultácie a podnetné pripomienky k tejto minci ďakujeme Dr. Jiřímu Militkému.
3 Skúšky obsahu kovov vykonal Ing. Kristián Slovák z Národnej banky Slovenska, Oddelenie prípravy a analýzy platidiel v Bratislave, za čo mu patrí veľká vďaka. Analýzy boli uskutočnené na prístroji: EAGLE III μProbe – energiovo disperzný röntgenový fluorescenčný spektrometer, anóda: Rh (Ródium), vysoké napätie: 40kV, Prúd: 20μA. Priemer RTG lúča: 300μm (monokapilára), dĺžka merania: 100s, detektor: polovodičový Si (Li) s aktívnou plochou 30 mm2, rozlíšenie pre 5,9 eV Mn Ka čiaru (zdroj Fe55): 142,7 eV F.W.H.M. pri 1 kCPS, rozlíšenie zosilňovača: 17μs. Meranie sa uskutočnilo vo vákuu. Na kvantitatívnu analýzu bola použitá metóda fundamentálnych parametrov bez použitia štandardov. Jednotlivé merania sa uskutočnili meraním z povrchu mincí bez akejkoľvek predchádzajúcej úpravy.
4 Za informáciu ďakujeme Júliusovi Vavákovi z Malokarpatského múzea z Pezinka.

Literatúra
ÁLDOR, Gy. 1904: A tótfalusi kelta éremlelet. Numizmatikai közlöny 3, 55-61.
BAZOVSKÝ, I. – ČAMBAL, R. – GREGOR, M. 2008: Výrobné objekty z neskorej doby laténskej v Chorvátskom Grobe, časť Čierna Voda. In: Droberjar, E. – Komoróczy, B. – Vachůtová, D.: Barbarská sídliště. Chronologické, ekonomické a historické aspekty jejich vývoje ve světle nových archeologických výzkumů. Archeologie barbarů 2007, Brno 2008, 495-516.
CASTELIN, K. 1965: Die Goldprägunung der Kelten in den böhmischen ländern. Graz.
ČAMBAL, R. 2011: Sídliskové objekty zo strednej a neskorej doby laténskej v Slovenskom Grobe. In. Zbor. SNM 105. Arch. 21, 2011, s. 83-114.
ČAMBAL, R. – BUDAJ, M. 2008: Dve nové mince typu Athéna-Alkis zo Slovenska. Numismatický sborník 23, 3-5.
ČAMBAL, R. – POSPECHOVÁ, P. – WITTGRÚBER, P. 2004: Keltské mince typu Simmering zo Slovenského Grobu. Slovenská numizmatika 19, 108-111.
ČIŽMÁŘ, M. 2002: Keltské oppidum Staré Hradisko. Archeologické památky střední Moravy. Olomouc.
DEMBSKI, G. 1992: Keltische Münzen. Sonderausstellung, Mai bis Oktober 1992. Wien.
DEMBSKI, G. 1994: Überlegungen zu einigen Neufunden von Keltenmünzen aus Niederösterreich. Mitteilungen der Österreichischen Numismatischen Gesellschaft 34, 61-73.
DEMBSKI, G. 1998: Münzen der Kelten. Sammlungskataloge des Kunsthistorischen Museums. Wien.
DEMBSKI, G. 1999: Münze oder Ware? Keltische Hackmunzen, Baren und Schrotlinge aus österreichischen Fundorten. In: Bartók, K. – Torbágyi, M. (eds.): Festschrift fur Katalin Biro-Sey und István Gedai zum 65. Geburtstag. Budapest, 107-122.
FARKAŠ, Z. – NAGY, P. – GREGOR, M. 2006: Sídliskové objekty z doby laténskej v Chorvátskom Grobe, časť Čierna voda. In: Zbor. SNM 100, Arch. 16, 161-186.
FRÖHLICH, J. 2012: Drahý kov z moravského keltského centra Němčice. Numismatické listy 67, 147-159.
HAHN, W. 1976: Die Fundmünzen der römischen Zeit in Österreich. 3. Niederösterreich. Band 1. Carnuntum. Wien.
HARTMANN, A. 1985: Über Materialanalysen an Goldmünzen der keltischen Bojer. Jahrbuch des Römisch-germanischen Zentralmuseum Mainz 32, 660-674.
HLINKA, J. – HOŠŠO, J. 1980: Nález keltských mincí pri archeologickom výskume na hrade Likava. Slovenská numizmatika 6, 99-111.
HLOŽEK, M. 2011: Chemické analýzy zlatých a stříbrných keltských mincí z bratislavského hradu metodou SEM-EDX. Metodické centrum konzervace. Analytický průzkum. Metody Centrum Konzervace. Brno.
KOLNÍKOVÁ, E. 1998: Výpoveď nálezov mincí o keltskom hradisku v Trenčianskych Bohuslaviciach. Slovenská numizmatika 15, 11-44.
KOLNÍKOVÁ, E. 2004: Severoslovenské keltské mince s hrboľom na averze. Slovenská numizmatika 17, 11-52.
KOLNÍKOVÁ, E. 2011: K technike a technológii v keltskom mincovníctve – nálezy zo Slovenska. Numismatický sborník 26, č. 1, 31-57.
KOLNÍKOVÁ, E. 2012a: Mince – svedectvo prosperity Keltov. In: Štefanovičová, T. – Šedivý, J. (eds.): Dejiny Bratislavy I. Od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Bratislava 2012, 205-215.
KOLNÍKOVÁ, E. 2012b: Němčice. Ein Macht-, Industrie- und Handelszentrum der Latènezeit in Mähren und Siedlungen am ihren Rande. Kommentierter Fundkatalog. Münzen. Brno.
KOLNÍKOVÁ, E. 2013: Keltská razba mincí na Slovensku a jej surovinové zdroje. Baníctvo a mincovníctvo v dejinách Slovenska. Zborník príspevkov z medzinárodného numizmatického seminára. Kremnica, 7-24.
KOSTIAL, M. 2003: Kelten im Osten. Gold und Silber der Kelten in Mittel- und Osteuropa. Sammlung Lanz. 2. Auflage. München.
MEDUNA, J. 1970: Staré Hradisko II. Katalog der Funde aus den Museen in Brno (Brünn), Praha (Prag), Olomouc, Plumlov und Prostějov. Brno.
MILITKÝ, J. 2008: Mincovnictví v době laténské. In: Venclová, N. et al. (eds). Archeologie pravěkých Čech 7, 122-128.
MILITKÝ, J. 2011: Die keltischen Münzen von Oberleiserberg (Niederösterreich). In: Holmes, N. (ed.). Proceedings of the XIVth International Numismatic Congress. Glasgow 2009. Glasgow, 1198-1204.
MILITKÝ, J. 2013: Hromadný nález hexadrachem typu Biatec a stříbrného ingotu z neznámé lokality. K otázce původu stříbra u středoevropských Keltů. Numismatické listy 68, 99-122.
ONDROUCH, V. 1958: Keltské mince typu Biatec z Bratislavy. Bratislava.
PANIS, B. 2004: Nálezy mincí z Pezinku a zo Slovenského Grobu. Slovenská numizmatika 17, 193-194.
PAULSEN, R. 1933: Die Münzprägungen der Boier. Leipzig-Wien.
PIETA, K. 2008: Keltské osídlenie Slovenska. Mladšia doba laténska. Nitra.
TORBÁGYI, M. 1996: Keltské mince v západnom Maďarsku. Numizmatika 14, 6-11.
TORBÁGYI, M. 2011: A dunántúli kelta pénzverés az enemonzói lelet fényében. A VIII. Numizmatika és Társtudományok Konferencia. Szeged, 17-31.
ZIEGAUS, B. 2000: Der Goldfund. In: Vorberichtüber die Ausgrabungen 1998–1999 in Oppidum von Manching. Germania 78, 378-382.