No super, těším se!!!
Já jsem si své už nasel

Vždy sa teším pol roka dopredu…a je to tu!

Můžu se zeptat povolanějších, co je zvláštního na té bankovce 200kč (položka 572) že má vyvolávačku 9tis euro? Abych věděl, co hledat v peněžence

Pravdepodobne "proužek ZAIRE", ale z popisu to jasné nie je.

Odkazy nefunguju

https://www.machochlapovic.com/aukcie/49

https://www.machochlapovic.com/aukcie/50

Opravené.

Dnes bude dlhyyyy večer

Super

Áno, kolega ma pravdu, chybička se vloudila, info sa doplní.
Zasielam ešte výrez z katalógu kde je aj scan proužku Zaire vo vysokom rozlíšení.

Verím, že si si tam našiel po čom Ti zberateľská duša piští

Tak to je pecka!!!!!

Sú k tomu aj 2 krásne číslované certifikáty (1 veľký a 1 malý), mimo ten od mincovne.

Pripomínam, že je možné aj limitovanie na AUEX:

https://machochlapovic.auex.de/

Ako aj v minulom blogu o aukcii budem pridávať zaujímavé položky do pozornosti.

Pripájm krátky článok aj o dukáte Albrechta z Valdštejna, ktorý je v aukcii pod položkou č. 112.

Vzostupy a pády Albrechta z Valdštejnu

Valdštejnov dukát 1631

Frýdlantským kniežaťom vďaka vojnovým úspechom a pozemkovým špekuláciám

Už pred tridsaťročnou vojnou sa Vladštejn rozhodol, že svoj životný úspech bude podporovať udržiavaním úzkych väzieb na katolícky habsburský dvor. Až vojna mu však dala príležitosť na seba výrazne upozorniť. Vo funkcii moravského stavovského dôstojníka ulúpil stavovskú vojnovú pokladňu so 100.000 zlatými v hotovosti a odviezol ju cisárovi do Viedne. Na tejto chladnokrvnej a nebezpečnej akcii sa dá dobre demonštrovať zásadné Valdštejnové povahové črty - vieru vo vlastné schopnosti, veľkorysosť, schopnosť rýchlo sa rozhodovať. Po porážke stavovského povstania nastal rýchly mocenský, majetkový a spoločenský vzostup Albrechta z Valdštejnu. Pozemkové špekulácie a výhodné nákupy umožnili Valdštejnovi vytvoriť v severných a severovýchodných Čechách relatívne ucelené pozemkové vlastníctvo, ktorého základom sa stalo Frýdlantské panstvo, neskôr aj s ďalšími dŕžavami premenované na Frýdlantské kniežatstvo a neskôr Frýdlantské vojvodstvo. V roku 1627 bol Valdštejn uvedený do stavu ríšskych kniežat. So ziskom Frýdlantského kniežatstva získalo Frýdlantské knieža právo raziť mince všetkých nominálov podľa cisárskeho vzoru.

Vojenské úspechy generála cisárskeho vojska

V roku 1625 bolo Frýdlantské knieža menované za generála cisárskeho vojska. Dokázal v krátkej dobe vybudovať bojaschopnú silu a veľmi rýchlo dosiahol vojenské úspechy. Ovládol rozsiahle územia v Holštajnsku, Meklenbursku a Pomoransku. Početný stav jeho armády sa rýchlo zvyšoval a Albrecht z Valdštejnu sa stal veľmi úspešným vojenským podnikateľom. Náklady na prevádzku platil čiastočne cisár a z väčšej časti vrchnosti na obsadených územiach. Vojnové kontribúcie sa stali hybnou silou ekonomického kolotoča, ktorý roztáčal poľnohospodársku a remeselnú výrobu na Valdštejnových panstvách.

Výborne zorganizovaný vojnový podnik sa zrútil

Rýchly vzostup nielen Frýdlantského, ale tiež už Zaháňského a Meklenburského vojvodu sa zastavil prijatím Lübeckého mieru v roku 1629. V záujme kompromisu s ríšskymi stavmi odvolal cisár Valdštejna z vrchného velenia armády. Výborne zorganizovaný vojnový podnik sa zrútil. V roku 1631 obsadila švédska armáda Meklenburské vojvodstvo. V septembri toho istého roku porazili Švédi cisárske vojská v bitke pri Breitenfelde. Valdštejn počítal hospodárske straty a cisár Ferdinand II. sa ocitol v kritickej situácii bez bojaschopnej armády. Obojstranným „sobášom z rozumu“ bola v cisárovej bezvýchodiskovej situácii reinštalácia Valdštejna do pozície vrchného veliteľa cisárskych vojsk. Jedine Valdštejn bol schopný vystavať v reálnom čase bojaschopnú armádu.

Valdštejnov dukát 1631

Rok 1631 a sa tak pre Valdštejna stal bodom zvratu. Triumfuje a kladie si tvrdé podmienky. Práve v roku 1631 razia vojvodská mincovňa v Jičíne veľké množstvo zlatých i strieborných mincí. Jedna z nich, dukát s Valdštejnovým portrétom, bude dražená pod položkou č. 112. Po roku 1631 sa Valdštejn stáva mocenským solitérom potenciálne nebezpečným pre kohokoľvek. Sám seba vmanipuloval do situácie, kedy sa na nutnosti jeho odstránenia zhodnú prakticky všetci. Po Valdštejnovej vražde v roku 1634,pod hrozbou zabavenia majetku, cisár prikázal všetky Valdštejnova mince roztaviť a kov spracovať na razbu cisárskych mincí.

Link: https://machochlapovic.com/vzostupy-a-pady-albrechta-z-valdstejnu

Ďalšia parádna svetová aukcia domu M&Ch

Dokonca sú tam aj "skryté poklady", ako náš svetový trnavský medailér, pôsobiaci v Paríži, ktorého parížska medaila je trošku nepochopiteľne niekde pod USA mincami

Ano, takto nejak si predstavujem numizmatický dôchodok
Dnes mi v Prahe oficiálne ďakovali bratia kapucíni za realizáciu medailí, ktoré som robil pre ich vnútorné potreby
Teraz som prišiel domov a po týždni som pozrel na Burzu mincí
A tam vidím toto - Radimova medaila, na vzniku ktorej som sa podieľal, je v ponuke v aukcii Aukčného domu Macho & Chlapovič
Položka 1487
Som veľmi spokojný
Iste je tam i mnoho iných skvelých vecí, ale katalóg som ešte nevidel

Super Radim ...

Viac k tomu tu :
https://www.burza-minci.com/node/184694

Foto tu :

Ďakujem pekne Karel, máš na vzniku medaily leviu zásluhu.
Medaila sa zákonite musela vyskytnúť v medzinárodnej renomovanej aukcii, nech ju vidí celý svet Podľa mňa si to zaslúži

Vzácne mince so značkou mincmajstra Centuria Lengenfeldera

Lengenfelderov 60grajciar 1621

Zmeny vo fungovaní českých mincovní v roku 1618
Stavovské povstania, začaté v máji 1618 pražskou defenestráciou kráľovských miestodržiteľov, prinieslo niekoľko zmien vo fungovaní českých mincovní. Okrem iného zaviazalo vernosťou najvyšších mincových úradníkov, ktorí doteraz podliehali českej komore. V kutnohorskej mincovni sa to týkalo mincmajstra Šebestiána Höltzla a v jáchymovskej mincovni Centuria Lengenfeldera, ktorý funkciu mincmajstra získal už za Rudolfovej vlády v roku 1606. V pražskej mincovni vykonával mincmajstrovský úrad Beneš Hübmer, avšak iba do jesene roku 1619. O jeho miesto sa prihlásil bývalý Kutnohorský mincmajster a jeden z aktívnych účastníkov stavovského povstania Pavel Škréta, mimochodom strýko budúceho slávneho českého maliara Karla Škréty.

Mincmajster Centurio Lengenfelder

Po prehratom povstaní sa pozornosť nového zemského miestodržiteľa Karla z Lichtenštajnu z pochopiteľných dôvodov zamerala aj na prevádzku mincovní. Lojálnym k novej moci bol uznaný iba Kutnohorský mincmajster Šebestián Höltzl. Do úradu pražského mincmajstra sa vrátil na Lichtenštejnov pokyn Beneš Hübmer. Už v decembri 1620 Lichtenštejn poveril na miesto jáchymovského vrchného hajtmana Krištofa Grada a poveril ho prípravami na obranu nechráneného mesta proti vpádu nepriateľských vojsk. V jáchymovskej mincovni sa v tom čase nachádzala značná zásoba hotovosti aj nerazeného striebra. Obavy preto panovali najmä zo strany Mansfeldovej armády, ktorá aj po Belohorskej porážke stavovského vojska držala Plzeň a operovala v priestore západných Čiech. Normalizácia jáchymovských pomerov však neprebiehala dostatočne rýchlo. Nálada v Jáchymove, ktorý bol personálnymi i obchodnými väzbami úzko primknutý k protestantskému Sasku, nebola katolíckej strane aj napriek výmene hajtmana, nijako naklonená. Práve naopak. V januári 1621 jáchymovský mincmajster Centurio Lengenfelder v sprievode jáchymovských mestských úradníkov Mansfeldovi v Lokti z mincovej pokladne dobrovoľne odovzdal hotovosť v hodnote 6000 kop grošov, teda 200 toliarov. Súčasne Jáchymovskí utýrali hajtmana Grada, ubytovali v meste Mansfeldových vojakov a chystali obranu mesta proti cisárskemu vojsku.

Lengenfelderov 60grajciar 1621

Odpor jáchymovských však netrval dlho. Mansfeldova pozícia v Plzni sa stále zreteľnejšie ukazovala ako neudržateľná. S jeho kapituláciou v marci 1621 možno spájať definitívne ovládnutie Jáchymova cisárskou stranou. Tým boli tiež vytvorené predpoklady k stabilizácii pomerov v mincovni. Miesto mincmajstra musel opustiť kompromitovaný Lengenfelder a po prechodnej správe Davida Enderleina bol v máji 1621 novým mincmajster menovaný Gregor Steinmüller. Nie je zrejmé, v akom rozsahu fungovala Jáchymovská mincovňa v prvých mesiacoch pohnutého roka 1621. Pravdepodobne mincovala len v obmedzenom rozsahu, pretože razby datované do roku 1621 so značkou mincmajstra Centuria Lengenfeldera možno oprávnene považovať za veľmi vzácne. Medzi tieto razby patrí tiež krásny 60grajciar 1621 dražený v Akucii #27 pod položkou 144.

Zlato z najväčšieho pokladu mieri do aukcie

Najväčší zlatý poklad, aký sa kedy v Európe našiel, bol objavený presne pred 250 rokmi na krivoklátskom panstve kniežaťa Fürstenberga. Poklad vážil údajne až 50 kg a obsahoval 7 - 10 tisíc mincí. V aukcii 15. októbra v Prahe sa bude dražiť dukát Karla Egona Fürstenberga, na razbu ktorého bolo použité keltské zlato z pokladu.

Najväčší a najslávnejší poklad zlatých keltských mincí bol objavený pri obci Podmokly. „Prvé mince tu boli objavené v roku 1771. Nálezcom bol údajne nádenník Janota, ktorý v údolí našiel zlaté lesklé kotúčiky a vzal ich domov deťom na hranie. Myslel si, že sú to mosadzné gombíky. Keď židovský podomový obchodník zistil, že to je zlato, správa sa rozšírila a dedinčania začali cielene prehľadávať miesto nálezu. Krátkodobé zbohatnutie miestnych ale netrvalo dlho, lebo sa o náleze dozvedeli na správe panstva a majiteľ Karel Egon z Fürstenbergu chcel zlatý poklad pre seba, najal si drábov a tí z domácich mince doslova vytĺkli,“ pripomína históriu zlatých mincí Jiří Militký z numizmatického oddelenia Národního muzea v Prahe. Že boli mince keltské, to v tom čase nebolo podstatné a ani to nikto netušil, dôležité bolo to, že boli z rýdzeho zlata.

Spôsoby, akými vymáhali mince od nálezcov boli často veľmi kruté, dosiahli však to, že časť pokladu sa zhromaždila na křivoklátskom panstve v rukách Karla Egona Fürstenberga. Bol veľmi vzdelaný, podporoval vedu a umenie a dodnes je zachovaná jeho knižnica obsahujúca viac ako 20-tisíc zväzkov. Objav vnímal on aj aristokratické kruhy za šťastné znamenie. Získané mince uložili na Křivokláte, roztriedili ich a spočítali. Karel Egon sa na mince pozeral ako na zlato, a tak rýchlo nastala skaza celého pokladu. Mince boli predané do pražskej mincovne na roztavenie a kov bol využitý na razbu vládnych dukátov Márie Terézie s rokom 1771.

Poklad mal údajne až 50 kg a počet roztavených mincí tak bol od 7 tisíc do 10 tisíc. Malá časť mincí sa zachovala fyzicky a ide o niekoľko desiatok kusov rozptýlených v niekoľkých európskych zbierkach. Najväčšiu zbierku podmokelských razieb má viedenský mincový kabinet a pražské Národní muzeum. „Príbeh podmokelského pokladu je smutný, ale zároveň strhujúci svojou dynamikou aj mimoriadnosťou obsahu. Ide o jednu z veľmi významných kapitol počiatku stredoeurópskej numizmatiky a archeológie,“ dodáva Jiří Militký.

V aukcii budeme ponúkať tento veľmi vzácny dukát Karla Egona Fürstenberga ako položku číslo 269. Je razený práve z roztaveného keltského pokladu.

Keltské mince s motívom lukostrelca

1/3 Statéru (2. stor. pr. Kr.)

Výtvarné motívy najstarších stredoeurópskych keltských mincí

Výtvarné motívy najstarších stredoeurópskych keltských mincí odrážajú často nápadne inšpiračné zdroje, ktoré Kelti poznali zo Stredomoria - predovšetkým z oblasti Macedónska, Trácie, ale aj z Talianska, pevninského Grécka, maloázijských osád, Sicílie a pravdepodobne aj ďalších oblastí antického sveta. Väčšina prevzatých motívov predstavovala v antickom prostredí v rôznej miere štandardizované vyobrazenie obľúbených scén či tém vychádzajúcich spravidla z gréckej mytológie. Zďaleka však neboli vyobrazené iba na minciach. Ba práve naopak, ich doménou bolo umenie, predstavujúce všadeprítomnú kulisu antickej všednodennosti, s ktorou prichádzali do kontaktu Kelti pri svojich bojoch na prelome prvej a druhej štvrtiny 3. storočia pred Kristom a dlhodobo ako žoldnieri v službách gréckych panovníkov.

Razba mincí predstavovala importovaný a myšlienkovo ​​úplne nový fenomén

Preberanie antických motívov, a tiež hmotnostných štandardov, je jednoznačným dôkazom, že razba mincí predstavovala v prostredí keltskej spoločnosti importovaný a myšlienkovo ​​úplne nový fenomén. Antické motívy boli v stredoeurópskom priestore v rôznej miere barbarizovaný, a to vo forme aj obsahu. Nie je vôbec zrejmé, koľko užívateľov keltských mincí vôbec tušilo, že mincové obrazy "ich" platidiel vychádzali zo vzorov obľúbených vo vzdialených krajoch antického sveta.

Rýchly rozvoj razby mincí v koridore Jantárovej cesty, v priestore Moravy a Dolného Rakúska, v polovici 3. storočia pred Kristom, predstavoval mohutný inšpiračný impulz pre vývoj mincovníctva aj v okolitých oblastiach laténskej Európy, najmä v Čechách. S určitým oneskorením došlo v Čechách k razbe mnohých typov zlatých aj strieborných mincí v menovom systéme, ktorý do značnej miery kopíroval parametre menového systému koridoru Jantárovej cesty. Až na výnimky boli razené zlaté statéry, ich tretiny, osminy a dvadsaťštvrtiny a tiež strieborné oboly.

1/3 Statéru (2. stor. pr. Kr.)
Veľmi zaujímavým, v Čechách po dlhšie obdobie razeným, typom zlatej keltskej mince je typ kľačiaci lukostrelec či kľačiaca postava držiaca prúty. Tretina statéru tohto typu bude dražená v Aukcii #27 pod položkou č. 2. Význam motívu rubnej strany s polo-kľačiacou postavou držiace dve skrížené tyče alebo palice nie je zrejmý. Veľmi nápadná je však podobnosť vyobrazenej scény s motívmi achajmenovských mincí 5.-4. storočia pred Kristom. Zlaté perzské dárejky, obchodné mince s motívom kľačiaceho kráľa-lukostrelca, boli razené vo veľkom množstve viac ako sto rokov a ako veľmi hodnotné obchodné mince boli rozšírené tiež v Malej Ázii. Často sú tieto mince vyrazené excentricky a vyobrazenie luku nie je úplné. Možno si ľahko predstaviť, že práve tento obraz bol vzorom, podľa ktorého boli keltské mince v Čechách razené.

Nájdite 6 rozdielov

Varianty razidiel 2 dukátov 1765

Pod položkami 239 - 242 v Aukcii #27 budú dražené zlaté kremnické 2 dukáty z roku 1765, ktoré boli razené v období panovania kráľovnej Márie Terézie, manželky Františka Lotrinského. Dukáty sa niekomu na prvý pohľad môžu zdať rovnaké, ale nie je tomu tak. Pozornému oku neujde, že každý z nich je tzv. variantom razidla. Rozdiely v týchto štyroch minciach je možné pozorovať v každom detaile:

Štýl písma a dátum
Ratolesti
Mincová značka
Postava panovníčky
Mária s Ježiškom
Zobrazenie erbu

Položka 242 je značená na reverznej strane symbolom KD. Značenie KD majú všetky dukáty nesúce ročník 1765, ktoré boli razené po smrti Františka Lotrinského v rokoch 1766-1780. František I. Lotrinský zomrel 18. augusta 1765.

432. Válečný vítězný kříž II. třída – ražba na vzor. UNIKÁT!

Oprava popisu položky

V popisu položky v tištěném katalogu jsme chybně uvedli „Použitá varianta raznice z pozdějších let.”, dále jsme chybně uvedli kov Ag. RFA měření nakonec ukázalo, že jde o postříbřený bronz.

Čili se jedná o jeden z prvních exemplářů, které mincovna vyprodukovala, a je v definitívní barvě smaltu, který se nakonec na VVK používal.

Dne 7. 10. 1939 se na ministerstvu obrany konala porada medzi min. národní obrany gen. Čatlošem a Ing. Horákem, ředitelem mincovny, ze které byl vyhotoven zápis, z něhož citujeme:

„Kříže II. třídy: ... budou postříbřené, modrý smalt. Mincovna okamžitě po vyhotovení razidla vyhotoví různé vzory smaltů a předloží MNO ke schválení.”

Dne 17. 10. 1939 Definitivní instrukce pro ražbu válečných vítězných křížů:

II. třída: pro číslo 10, provedeno přesně na vzor, avšak smalt podle čísla 1. Jiné než u I. třídy. Počet kusů 30.

Dne 20. 10. 1939 Dopis z mincovny:

Aby se předešlo malému nedorozumění, prosíme, potvrďte nám ještě jednou, zda mají být kříže II. třídy raženy z bronzu či ze stříbra. Protože u křížů třídy I. je výslovně stanovené, že mají být ze stříbra, ale u křížů II. třídy o tom zmínka není, domníváme se, že se mají kříže II. třídy razit bronzové a postříbřené.

Dne 21. 10. 1939 ředitel mincovny Horák do dopisu ze dne 17. 10. 1939 vlastnoručně dopsal: „Dle telefonického sdělení pana Štefunka, razit i II. třídu ze stříbra. Podpis: Horák".

Závěr a fakta: Předmět je jednoznačně originální exemplář na vzor a jedná se o unikát. Pochází přímo z pozůstalosti Fraňa Štefunka.

Poprosil by som podľa možností o uvedenie hrúbky u položky 1401 - Medaila 1873/1973 Strelecký 2-zlatník. 8,3 g, 28,1 mm, CuZn (postříbřeno)
U pol. 1914 (Auction 17 eLive 11 Nov 2018) boli rovnaké parametre 8,28 g, 28,2 mm, Ag

Ďakujem

https://tn.nova.cz/videa/4950-reportaze/143340-zlato-z-nejvetsiho-poklad...

Bohužiaľ, v aukcii č. 17 sa táto položka nepodrobila meraniu kovu. Terajší údaj v aukcii je správny.

Priatelia, nový oznam týkajúci sa osobnej účasti na aukcii v Prahe:

Podmienky vstupu do aukčnej sály

Vstup bude podmienený podľa systému O-N-T (na SR ekvivalent OTP)

Vážení klienti a priatelia numizmatiky,

s potešením vám oznamujeme, že po zmiernení obmedzení týkajúcich sa COVID-19 môžeme opäť usporiadať aukciu v tradičnom formáte. Srdečne vás pozývame na našej sálovú aukciu v piatok 15. 10. 2021 v hoteli Mandarin Oriental v Prahe.

Vstup do aukčnej sály bude podmienený preukázaním platného potvrdenia alebo certifikátu o bezinfekčnosti, očkovaní alebo prekonaní choroby COVID 19 podľa systému O-N-T (na SR ekvivalent OTP). Viac informácií o systéme O-N-T nájdete na oficiálnych stránkach Covid portálu Českej republiky.

Aj niečo ku zaujímavým a vzácnym bankovkám Londýnskej emisie

Štátovky 1945 – Londýnska emisia

50 Kčs s anulátom a 100 Kčs s bankovým vzorom

Medzi bankovkami tzv. Londýnskej emisie, ktoré budú dražené v aukcii s poradovým číslom 27 sú výnimočné a veľmi vzácne exempláre. Položky č. 547 a 550 sú farebné návrhy na 50 Kčs a 100 Kčs bez roku vydania. Názov Londýnska emisia sa používa z toho dôvodu, že bankovky boli tlačené exilovou československou vládou v britských tlačiarňach. 50 Kčs 1945 s motívom osobnosti M. R. Štefánika tlačená v londýnskej tlačiarni Waterlow & Sons je anulát so sériovým písmenom A. Bankovka má odlišné farebné prevedenie lícnej strany, so sýtejšími farbami a miesto zelenej farby lipových listov prevažuje žltá a sýto oranžová farba. Bankovka je perforovaná tromi malými otvormi o priemere 2 mm. Vyobrazený farebný variant bude publikovaný aj v našom ďalšom vydaní katalógu bankoviek.

100 Kčs je s motívom osobnosti T.G. Masaryka je tlačená v anglickej tlačiarni Bradbury, Wilkinson & Company v New Malden (grófstvo Surrey). Tak ako 50 Kčs aj 100 Kčs má iný farebný návrh. Tentokrát sa však nejedná o anulát, ale bankový vzor s červenou pretlačou SPECIMEN na averze a s dvomi menšími červenými pretlačami SPECIMEN na reverze. Farebný návrh sa od regulérnej bankovky určenej do obehu líši tým, že okrem spomínaných pretlačí je vo fialovo-hnedom farebnom odtieni. Nielen na lícnej strane ako v prípade 50 Kčs, ale aj rubnej.

Obe bankovky sú v špičkovom zberateľstvom stave aUNC vhodné do špecializovanej zbierky.

Ako zaujímavosť môžeme uviesť, že na oboch bankovkách je faksimile podpisu vtedajšieho ministra financií Dr. Ladislava Karla Feierabenda. A práve vo vile tohto významného československého politika a národohospodára sídli naša pražská pobočka. Na vile, ktorá stále patrí jeho potomkom, je umiestnená aj jeho pamätná tabuľa.

https://machochlapovic.com/statovky-1945-londynska-emise

100 Kčs 1945

Mince z období Františka Josefa I.

Výběr z položek 328-354

Zajímavé mince naleznete i v období Františka Josefa I. pod položkami 328-354. Lákadlem budou jistě dvě 100 koruny, první z nich z roku 1908 ražená ve víděňské mincovně k 60. výročí vlády a druhá ražená v kremnické mincovně v roce 1907 kpříležitosti 40. let korunovace Františka Josefa na uherského krále v Budapešti. Naleznete zde i několik zkušebních ražeb ražené v hliníku a to Korunu 1916 a Dukát 1916. Nesmíme opomenout ani ražby z 60. let ražené společností ARTEX, která razila novoražby tolik oblíbených rakousko-uherských mincí v nízkém emisnem nákladu, z původních upravených razidel.